Prvou zastávkou na B trase Severného živloplaza bude občerstvovačka po 8. kilometroch trasy, v Matysovej. Dedinku učupenú v údolí potoka Lipník uprostred Ľubovnianskej vrchoviny tvorí takmer štvorkilometrový had domov a pôvodných dreveníc, ktoré dnes slúžia prevažne ako chalupy pre rekreantov. Okrem obydlí dedinskú cestu lemujú aj typické matysovské pramene, tzv. "teplice", ktoré si celoročne udržiavajú teplotu okolo 7 °C a nezamŕzajú ani v treskúcich mrazoch (- 30 °C). Studničiek je v obci viac ako desať a jednu veľmi lákavú pretekári nájdu aj po svojej ľavici cestou k prvej občerstvovačke.

Matysová sa nachádza vo výške okolo 600 m n. m. a trvalo v nej žije iba 70 ľudí, z ktorých približne štvrtinu tvoria Rusíni. Ešte v roku 1870 tu žilo 680 obyvateľov takmer výlučne rusínskej národnosti. Matysovčania historicky najčastejšie emigrovali do Ameriky, na Ukrajinu a do bývalého Československa. Z dedinky pochádzali napr. aj bratia Štefan Ladižinský, ktorý sa stal dirigentom a skladateľom, a Mikuláš Ladižinský, ktorý sa vybral hereckým smerom (Obchod na korze, Drak sa vracia).

Miestni sú historicky gréckokatolíckeho vierovyznania. Gréckokatolícky bol aj pôvodný drevený Chrám sv. archanjela Michala, postavený v roku 1833 bez jediného klinca, ktorý odkúpilo múzeum v Starej Ľubovni a momentálne ho môžete obdivovať v skanzene pod hradom.

Cerkev nahradil murovaný Chrám sv. apoštolov Petra a Pavla, ktorý dnes scenériu údolia dotvára kontrastnými bielymi stenami a jasnočervenou strechou.

V dedine nie je škola, škôlka, krčma ani obchod. Chlieb z pekárne nosia na obecný úrad a obyvateľom ho dvakrát v týždni rozváža starostka. Okrem výrazných farieb kostola v rázovitej kopaničiarskej osade kontrastne pôsobí aj optický internet zavedený v roku 2015.

Obec Matysová má dlhú históriu. Najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku 1408. Nádych minulosti je citeľný dodnes pri pohľade na staršiu generáciu, ktorú na ulici stále stretnete v ľudových krojoch. Pri prechádzke dedinou natrafíte aj na rôzne hospodárske náradie z uplynulých storočí.

V starých dvoroch a na pôjdoch by sa dali nájsť aj napr. nádoby na kŕmenie vyrobené z materiálu z vraku sovietskeho lietadla, ktoré v roku 1944 havarovalo neďaleko vrchu Marmon. O ošetrenie zraneného člena posádky sa vtedy postarali práve dedinčania z Matysovej. Miesto havárie, kopec Marmon, dostalo svoj názov podľa tzv. "červeného mramoru", ktorý sa ťažil v kameňolome nad dedinou. Obklady z tejto ojedinelej červenej horniny podobnej mramoru (pre maníkov: dogersko-malmský hľuznatý vápenec) nájdete napr. na hrade Wawel v Krakove.

Okrem kameňolomu sa podľa legendy v okolí obce nachádza aj "jaskyňa nevšedného tvaru a geologického zloženia", ktorú vraj objavil zranený vojak a následne sa v nej s druhmi ukrýval počas 2. svetovej vojny. Hľadačov tajomnej jaskyne už bolo veľa, no dodnes ju nikto nenašiel, a tak jej existencia naďalej ostáva záhadou. Či sa ju niektorému účastníkovi podarí rozlúsknuť, to nevieme. Ešte pred Matysovou však "B-čkari" určite pobežia popod spomínaný vrch cez Sedlo Marmon a z chrbtov okolitých lúk si budú môcť vychutnať výhľady na zamagurskú "dedinku v údolí" - Matysovú.

Informácie umiestnené v článku sme čerpali zo stránky obce Matysová (www.matysova.sk) a z publikácie, ktorú Severnému živloplazovi venovala starostka obce Iveta Kundrátová (DANCÁK, František: MATYSOVÁ Kedysi a dnes. Prešov: PETRA, n. o., 2016.). Pani starostke ďakujeme za podporu našej akcie!